...lukostreľba ma asi pochytila a to teda poriadne. Nejako sa to ozvalo a o pár mesiacov na to sa ozval nemenovaný a veľmi zvláštny človek, u ktorého som si objednal svoj prvý luk. Drevený, z jaseňa štyroch kusov, zlepený živicou a ozdobený červenou niťou. Keď mi ho podával, natiahol som ruky a on ho do nich pustil, pretože..."luk musí padnúť do ruky" a takisto aj šípy. Nevypadol z nich doteraz, ibaže som si zadovážil druhý, lovecký luk ktorý je odolnejší a nemá taký duchovný náboj ako Prvý luk. Je to proste luk do dažďa a je to pomerne verný tvor.
Totiž aby sme si rozumeli, od prvého okamihu mám z obidvoch svojich lukov pocit akoby to boli živé bytosti. Každý má svoj jazyk ktorým hovorí, svoju povahu a charakter. Ten Prvý je skôr duchovne ladený a streľba z neho je pre mňa estetickým vyšantením a zároveň hlbokou meditáciou. No a Druhý je lovec, z dreva a laminátu, 55 lb delo, ktoré z 20 metrov prestrelí dvere z auta...samozrejme ak použijem combat hroty. A hlavne sa prenáša ľahšie ako 2,3 metrový japonec (Prvý).
Ako úvod hádam stačilo a už viete kto sme. Ja a luky.
Na tomto blogu by som chcel troška pomôcť lukostreľbe aspoň tým, že sa s Vami podelím o svoje skúsenosti a snáď to pomôže aj Vám.
Lebo šípov nikdy nie je dosť.
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára