Strieľam teda som?

Nakoľko sa už dva mesiace venujem prestavbe bytu a šteniatku, ktoré so mnou najnovšie býva, na luk mi veľa času nezostáva... Možno v príhodnej chvíli napadol ma príbeh ktorý svojou pointou zasahuje moje vnútro zmietajúce sa kdesi medzi povinnosťou a túžbou strieľať...:

Kedysi dávno v Číne, v dedinke na úpätí hôr žil mladý muž, pokračovateľ slávneho rodu vojnových lukostrelcov. Už ako malý chlapec sa preslávil presným okom, istou rukou a skalopevnou cťou. Raz keď slnko stálo vysoko na oblohe a celá dedina trnula nehybnosťou a tichom, v lúči slnka uvidel nevyhnutné: musí vyhľadať najväčšieho učiteľa všetkých čias, istého Wei Fei -a, o ktorom nikto nič nevedel a nikto ani len netušil kde žije. Vravelo sa že oplýva zázračnými schopnosťami a v lukostreľbe sa mu nik nevyrovná... Mladík naposledy zatvoril dvere rodného domu a s topoľovým lukom v rukách, na ktorý bol taký pyšný vykročil na cestu za Učiteľom.
Pátral dlho, pátral všade až v chatrči na samom konci krivolakej horskej cestičky zaklopal na dvere. Otvoril mu starec, ktorý ho prijal, pohostil a dovolil mu nejaký čas prebývať v jeho dome. Ráno hneď po prebudení mladík vyšiel pred dom a stal sa svedkom niečoho neuveriteľného: starec nehybne stál na lúke keď bleskovám pohybom založil imeaginárny šíp do imaginárneho luku a o pár okamihov k jeho nohám padol zostrelený jastrab...
Pútnik si ihneď uvedomil že cieľ jeho cesty je práve tu, v tejto chatrči, u tohto muža, ktorý vraví:
"Budem ťa učiť, ale bez otázok urobíš čo ti poviem." Samozrejme, mladý bojovník neváhal a nechal sa v okovách zavrieť do tmavej pivnice, kde po tri roky iba sedel a pozoroval maličkého pavúka zaveseného na tenkej pavučine.
Po troch rokoch, keď nadišiel čas, vyšiel von. Steblá trávy boli ako stĺpy, chrobáky sa mu zdali veľké ako voly a samotná chatrč stála pred ním ako majestátne pohorie.
Nejaký čas žili spolu s Wei Feiom, chodili poľovať a zdokonaľovali svoje umenie. Raz, keď sa bojovník práve vracal z lovu, uvidel na konci lúky človeka. Bol to Wei Fei. Neváhal, vzal luk, založil šíp a vystrelil. V tom istom okamihu vystrelil aj Wei Fei a ich šípy sa stretli v strede lúky a zakliesnili sa do seba.
Pomali dokráčali a keď sa ich pohľady stretli, Wei Fei povedal: "Poznal som ťa a dobre si pracoval. ale viac ťa už nemôžem naučiť. Tvoja cesta však nekončí. Počul som, že v horách žije istý pustovník - choď a vyhľadaj ho."
Oči lukostrelca zosmutneli a nerád sa lúčil s Majstrom. Vzal však svoj luk a vykročil v ústrety horám, ktoré boli zakryté zlovestnými mračnami.
Nevedno koľko putoval a nikto netuší akým praktikám sa u prastarého pustovníka učil...až raz do mesta pod horami zavítal zvláštny muž. Bol zarastený, mal dlhé vlasy a jeho šaty boli už len kusom handry. V jeho očiach bol ale zvláštny lesk, akoby sa dívali kamsi ďalej, priamo na dno samej duše. Prišiel a sadol si do hostinca kde si vypýtal jedlo. V tom ho upútal predmet na jednom zo stolov. Zvláštny predmet, akoby ho už niekde videl len si nevedel spomenúť...
Pristúpil teda k stolu a spýtal sa: "Pane, nerád vás vyrušujem pri jedle, ale môžete mi povedať čo je to za vec, ktorá vedľa vás leží na stole?". Nato sa hosť podivene zatváril a povedal: " Musíš prichádzať veľmi zďaleka keď nepoznáš luk a šípy, pútnik."
V tom okamihu si tulák, niekdajší bojovník spomenul na slová staručkého pustovníka: "Najvyšším stupňom konania je nečinnosť, najvyšším stupňom slova je mlčanie, najvyšším štádiom lukostreľby je nestrieľať."

Takže z jadra veci vytrhnuté, položené na skalu a päť krát vyklepané,vypraté a vyžehlené, práve robím to, čo by podľa tejto legendy malo byť "najvyšším štádiom lukostreľby". Bohužiaľ či chvalabohu, psík už ale rastie a ja ho pomaly budem môcť vziať zo sebou. Na lov:O)))
Aj napriek tomu určite k lukostreľbe okrem tréningu techniky patrí aj tréning bez luku...ako zostať pokojný...sústrediť sa....byť nerušený a nerušiť.....a v tom splynutí.....sa stať šípom!

Ako trafiť cieľ, alebo mágia výstrelu...

Často sa mi stáva že netrafím terč... asi to pozná každý čo už pričuchol k streľbe a asi z toho netreba robiť paniku. Ale ako je vôbec možné že niekedy trafím a niekedy nie? Hoci strieľam z rovnakej pozície, rovnakým lukom a šípom, rovnako zamierim a rovnako pustím tetivu je zrejmé, že tie dva výstrely neboli rovnaké. V čom je ich rozdiel?

Isto sa vám už stalo že len tak, bez rozmyslu a nejakého urputného mierenia ste kameňom či palicou trafili niečo, čo by sa vám inak nebolo podarilo trafiť. Možno ste boli prekvapení svojou šikovnosťou a možno ste skúsili druhýkrát...a palica či kameň leteli úplne mimo, že? Akoby naschvál, keď si človek uvedomí čo vlastne chce trafiť, pohltí ho snaha a..... vôbec netrafí.

Dajme ďalší príklad: povedzme že ste sa v živote s nikým nestretli vo fyzickom konflikte, ste úplne neznalý zákonitostí chvatov a úderov, netušíte kam udrieť útočníka aby ste ho "položili". Pri náhodnej bitke teda využijete jedine inštinkt, ktorý buď radí ujsť, alebo - v prípade že sa ujsť nedá - budete sa biť, zubami-nechtami, hrýzť, škriabať, mlátiť rukami ako cepmi, kopať a škrtiť ako besné zviera... Možno je to aj preto, že situácia v ktorej ste sa ocitli je úplne niečo nové a vy nemáte žiadne skúsenosti s bojom - bez rozmyslu (lebo nemáte ako taktizovať a uvažovať) využijete inštinkt zvieraťa a budete sa biť o holý život a máte pomerne vysokú šancu ubrániť sa, lebo vaše reakcie budú pohotové, automatické a rýchle.

Možno práve na základe takejto skúsenosti sa pustíte do tréningu bojového umenia a po pár rokoch sa vám v hlave budú hemžiť kopy a údery, úchopy a prehody, techniky eliminácie súpera a použitia zbraní, proste kopec materiálu a skúseností. Ak sa potom dostanete do konfliktu, inštinkt už bude dávno potlačený kdesi na dne vašej duše pod vrstvou skúseností. Budete uvažovať čo, kde, kedy urobiť, aby vaša obrana bola efektívna...budete sledovať a posudzovať útočníka, jeho prednosti a nedostatky...a zrejme práve premiera snahy a myšlienok spôsobí že váš kryt ľavačkou príde o pol sekundy neskôr a vy dostanete čarokrásny hák čo vás na pár okamihov znesie zo sveta...

Tretí krôčik je krokom k dokonalosti, keď vaše pohyby kultivované tréningom budú úplne automatické a stanú sa vašimi reflexami. Kedže ste techniky opakovali miliónkrát, nemusíte nad nimi vôbec uvažovať. V podstate roky tréningu prinesú svoje ovocie v podobe reflexov a inštinktu, ktorý ale viac neoperuje so škrabaním a hryzením ako na začiatku, ale disponuje paletou prepracovaných a účinných techník, ktoré sa stali jeho prirodzenosťou... Stretnúť vás v takomto štádiu v tmavej uličke o pol noci, tak zahodím peňaženku a utekám:O)))

Podobne je to aj s lukostreľbou. Sprvoti sa vám asi bude dariť a šípy budú ako sladké ovocie, ktoré chodíte zbierať na úrodný strom menom TERČ. Únava a sem-tam prítomná nesústredenosť však spôsobí že netrafíte. Možno sa začnete zaoberať technikou streľby a vaša myseľ sa postupne zaplní myšlienkami na postoj, držanie tela, úchop luku, zamierenie, vypustenie šípu.....a mnoho ďalších drobností. To však už nezostane miesto pre samotného ducha lukostreľby a tým je inštinkt! Bez inštinktu nevycítite prirodzenú dráhu letu šípu, nepocítite tlak tetivy na prstoch ktorý vám povie ako ďaleko šíp poletí, nepocítite vietor ktorý váš výstrel obdarí náhodnosťou letu... Inštinkt vás totiž núti do výstrelu vložiť srdce a potom sa šípom stávate vy.

Preto sa neobťažujte prílišným myslením na postupné kroky pri výstrele, nemyslite príliš na techniku a zároveň ani nepodceňujte tieto dôležité prvky. Podstatné je ich v správnej forme zautomatizovať a potom na ne zabudnúť...

....a niekedy mám pocit že samotný luk určí, kedy šíp poletí do cieľa a kedy nie. Preto ak vás luk nechá čakať, buďte trpezliví.

..jediné, čo luk môže dať šípu je rýchlosť. Všetko ostatné si TY...

Zopár techno údajov...

...aby som vyhovel ľuďom, ktorí možno náhodou natrafili na tento blog a možno náhodou ich zaujal, alebo jednoducho náhodou akurát rozmýšľajú nad kúpou luku.
Je toho veľa čo musíte zvážiť. Na začiatok odporúčam stredne silný luk, t. j. keď ho napnete, použijete asi 50% svojej sily. U dospelého chlapa sa to točí okolo 35 - 40 lb. Ja sám som strieľal od začiatku 35 lb (takmer) japonský luk a neskôr som prešiel na 55 lb lovecký čo mi zatiaľ bohate stačí. Pokiaľ nechcete strieľať na 90 metrov do terča, taký silný luk zrejme ani nebudete potrebovať.
Ďalším parametrom je vaša dĺžka náťahu, ktorá sa meria nasledovne: vezmite si dlhšiu palicu. Zaujmite postoj a tvárte sa, že palica je šíp. Ruku akože na tetive neťahajte ďalej ako k ústam a druhú ruku (čo akože drží luk) majte zovretú v päsť. Vzdialenosť od prstov na tetive pri ústach do stredu päste akože na luku je váš Náťah (u dospelých obvykle 27 - 30" palcov). Jasné že to závisí na vašich proporciách, najmä na výške.
Toto sú dva najdôležitejšie parametre vášho nového luku: sila(v librách - lb.) a náťah(v palcoch - in").
Takisto sa dá hovoriť o dĺžke luku, ktorá sa meria na luku bez založenej tetivy po jeho vonkajšej strane a opäť sa udáva v palcoch. Dĺžka však veľmi závisí od účelu luku: lovecké luky bývajú kratšie aby pri love príliš nebránili v pohybe, kladkové luky sú ešte kratšie. Na druhej strane poľné luky a dlhé luky (longbowy) sú obvykle dlhšie. Niekde v strede sú luky reflexné, alebo olympijské. Takže účel svätí nielen prostriedky ale aj určuje dĺžku luku.
Luky majú ešte mnoho ďalších rozmerov a technických špičiek ale o nich ja príliš zatiaľ nebudem písať. Jednak som laik a druhak sa venujem skôr inštinktívnej lukostreľbe a namiesto výšky tetivy, polohy očka na tetive, pružnosti základky a čojaviemčoho ma zaujíma skôr bytostný a intuitívny rozmer streľby z luku.
Otázka potom znie čím sa vlastne strieľa: lukom, alebo šípom? Šípom! A možno viac ako šípom sa strieľa hlavou :O))) ale o tom potom.
Šípy sú bohovsky dôležité. Ich výber je častokrát oveľa zložitejší ako výber luku. Najlepšie je priamo sa spýtať na vhodný typ šípov pre váš nový luk a kúpiť si ich aspoň tucet.
Najčastejšie kúpite šípy o dĺžke 31" s cvičnými hrotmi. Hroty sú naskrutkované v tzv. vložke(insert) ktorá je vložená a vlepená do trubky šípu(shaft). Na druhom konci šípu sú krídelká (vanes) a úplne na konci je vložený končík(nock). Nock sa nasadí napevno na tetivu, tetiva sa napne a ššššvváááác už to letíííí a aby to letelo tak ako má a neutrpeli ste sklamanie, venujte dôraz kvalite šípu.
Vrele odporúčam karbónové šípy, ktoré sú pružné a ľahké, aj keď trochu krehké (do dreva sa fakt veľmi nehodia). Ich dôležitým parametrom je priehyb(spin). Čo to je? Je to priehyb tela šípu, ktorý je položený na dva oporné body vo vzdialenosti 28" od seba a na jeho stred zavesíte závažie o hmotnosti 2 lb. Priehyb sa meria v tisícinách palca.
Čiže moje obľúbené šípy Easton PowerFlight majú spin 400, t. j. medzi dvoma pevnými bodmi o vzdialenosti 28" sa po zaťažení stredu závažím 2 lb telo šípu prehne o 400 tisícin palca.....ok?
Prečo je to vlastne dôležité? Aby ste si nezničili luk, šíp alebo fasádu:O))) Totiž príliš mäkký šíp (veľký spin) sa môže zlomiť pri streľbe zo silnejšieho luku, príliš tvrdý vám pohladká prsty rýchlosťou 50m/s čo máva svoje následky. Šíp sa totiž pri výstrele ohýba a "obchádza" telo luku, prípadne vašu ruku práve vďaka priehybu. Preto si vyberajte karbón a vhodný spin. Na nete je kopec tabuliek pre správny výber šípov. Odporúčam www.lukostrelba.sk.
V zásade je to všetko, chýba vám už len luk, zopár šípov a vhodný terč (vrece handier, krabica handier, hobra, aspoň zo 15 kartónov, menej obľúbený sused a pod...
Ale žarty nabok. Lukom o sile 30lb a šípom s tréningovým hrotom sa na 50m dá pohodlne ublížiť človeku, zvieraťu či niečomu inému, takže rešpekt pred silou luk je prvoradý. Inak želám pekné začiatky!

Tak ako to vidím...

...lukostreľba ma asi pochytila a to teda poriadne. Nejako sa to ozvalo a o pár mesiacov na to sa ozval nemenovaný a veľmi zvláštny človek, u ktorého som si objednal svoj prvý luk. Drevený, z jaseňa štyroch kusov, zlepený živicou a ozdobený červenou niťou. Keď mi ho podával, natiahol som ruky a on ho do nich pustil, pretože..."luk musí padnúť do ruky" a takisto aj šípy. Nevypadol z nich doteraz, ibaže som si zadovážil druhý, lovecký luk ktorý je odolnejší a nemá taký duchovný náboj ako Prvý luk. Je to proste luk do dažďa a je to pomerne verný tvor.
Totiž aby sme si rozumeli, od prvého okamihu mám z obidvoch svojich lukov pocit akoby to boli živé bytosti. Každý má svoj jazyk ktorým hovorí, svoju povahu a charakter. Ten Prvý je skôr duchovne ladený a streľba z neho je pre mňa estetickým vyšantením a zároveň hlbokou meditáciou. No a Druhý je lovec, z dreva a laminátu, 55 lb delo, ktoré z 20 metrov prestrelí dvere z auta...samozrejme ak použijem combat hroty. A hlavne sa prenáša ľahšie ako 2,3 metrový japonec (Prvý).
Ako úvod hádam stačilo a už viete kto sme. Ja a luky.
Na tomto blogu by som chcel troška pomôcť lukostreľbe aspoň tým, že sa s Vami podelím o svoje skúsenosti a snáď to pomôže aj Vám.
Lebo šípov nikdy nie je dosť.